tag:blogger.com,1999:blog-56651463209023017782024-03-13T21:07:46.245+01:00Únia detí a mládeže - BlogUnknownnoreply@blogger.comBlogger3125tag:blogger.com,1999:blog-5665146320902301778.post-88641150901772761562013-05-18T22:42:00.001+02:002013-05-18T22:58:48.050+02:00Povedala som mu NIERaz mi ktosi povedal: „Ak budeš mať také vysoké očakávania, nikdy sa nevydáš.“<br />
Na dušu mi sadol smútok. Vysoké očakávania? Ak sa mám vydať, tak sa chcem vydať za niekoho, kto miluje Krista a kto mu slúži – či už v službe na plný úväzok alebo v „civilnom“ zamestnaní. Niekoho, kto nie je dokonalý (veď taký človek ani neexistuje), ale niekoho, kto bol ospravedlnený, komu bolo odpustené a komu bol daný nový a večný život naším Spasiteľom. Nie niekoho, kto je akýsi duchovný guru, ale niekoho, kto bude pod Kristovou autoritou viesť duchovne mňa a naše deti. Niekoho, kto žije pod autoritou Písma. Niekoho, s kým by som spoločne mohla bežať k cieľu, navzájom sa povzbudzovať a napomínať. Niekoho, s kým by som sa mohla učiť, ako milovať nášho Pána lepšie. Sú toto vysoké očakávania? Obávam sa, že sú tým, čo by malo byť normou a skutkom lásky a poslušnosti kresťana. Chceš manželstvo, ktoré oslavuje Boha? Vezmi si muža, ktorý to robí svojím životom už teraz – ako slobodný muž.<br />
<br />
<a name='more'></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPgzkHvNC2mvQgJtdwW3pqNx-uxFYFvC1608kOH-QWKeydfDTvkOkXqTYImldLx9ujXbX5wEcGjv526s9m67PG-NxzOzPQqHrVTCPSn2lmYeDC-YkMub7WgNftFDgF6dB1lp0f0N7ErlA7/s1600/Image0625.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; display: inline !important; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-decoration: none;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPgzkHvNC2mvQgJtdwW3pqNx-uxFYFvC1608kOH-QWKeydfDTvkOkXqTYImldLx9ujXbX5wEcGjv526s9m67PG-NxzOzPQqHrVTCPSn2lmYeDC-YkMub7WgNftFDgF6dB1lp0f0N7ErlA7/s400/Image0625.jpg" style="-webkit-box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; border: none; box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; padding: 8px; position: relative;" width="400" /></a><br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">ROZHODNI SA MÚDRO</span></b></h3>
Hovorím o tom s dievčatami. Učím ich tomu. „Je lepšie byť slobodnou, než chodiť/vziať si niekoho, pre koho je Boh len pekným doplnkom.“ A tým nemyslím, že nábožní ľudia (len navonok) alebo neveriaci sú horší než kresťania. Úprimne, niekedy žijú morálne čistejšie životy než my. To, čo tým myslím a prečo to tak veľmi zdôrazňujem, je, že oni majú úplne iný hodnotový rebríček než ty.<br />
Ich cieľová stanica je iná než tvoja.<br />
Zmysel ich života je odlišný od tvojho.<br />
Keď sa pozrieš pod povrch, ich svet je od tvojho diametrálne odlišný.<br />
Ako môžete takto spolu ísť životom? Ako môžeš spojiť tmu a svetlo? Krista a Satana?<br />
Ako budete vychovávať svoje deti?<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgITcABxtbdG104ILMl9_oguyFqq3dTQgOWE70_VQzZv2cYDHwexijsnvuEujkwr5OI7fIF308IEXce90xA0KqN6LKOzTiGKE9Mc-VEVtiUrkpndN7zRsgQwtbHGFIBDo4pa1Znz4fyo8s2/s1600/Image0632.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-decoration: none;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgITcABxtbdG104ILMl9_oguyFqq3dTQgOWE70_VQzZv2cYDHwexijsnvuEujkwr5OI7fIF308IEXce90xA0KqN6LKOzTiGKE9Mc-VEVtiUrkpndN7zRsgQwtbHGFIBDo4pa1Znz4fyo8s2/s400/Image0632.jpg" style="-webkit-box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; border: none; box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; padding: 8px; position: relative;" width="300" /></a><o:p><br /></o:p><br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">MYSLÍŠ TO VÁŽNE?</span></b></h3>
Nemyslím si, že manželia musia byť vo všetkom rovnakí – rovnako myslieť, mať také isté záľuby, taký istý vkus na knihy, hudbu, filmy, atď. Ale som presvedčená, že ak naozaj miluješ Boha, tak potom si nemôžeš dovoliť rozvíjať vo svojej mysli fantázie, ani nechať niekomu priestor, aby sa o teba uchádzal – ak nežije pod takou istou autoritou ako ty.<br />
Môžeš sa za toho človeka modliť. Môžeš niekoho poprosiť, aby ho viedol ku Kristovi. Ale zostaň obďaleč. Vlastne, veľmi ďaleko. Buď opatrná. Tvoje srdce... Koľkokrát už bolo zlomené v tvojom úzkostlivom úsilí o lásku?<br />
Ak musíš, zatvor dvere. Bolí to. Nie je to ľahké. Ja viem. Bola som tam.<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBrfDzh9lkN29ryR_kzulwwAKCw7-k-akeyIThW8gP9XxMGcWDfPFZTrMXq6ZMHK_sMQ0gfEApA9TsMcOQP_COZ_Z5ji3td4_F2stdN2RcFxGUmESPw6sFjqJUbiOfoqECcvGVPt46H7tP/s1600/Image0628.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-decoration: none;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBrfDzh9lkN29ryR_kzulwwAKCw7-k-akeyIThW8gP9XxMGcWDfPFZTrMXq6ZMHK_sMQ0gfEApA9TsMcOQP_COZ_Z5ji3td4_F2stdN2RcFxGUmESPw6sFjqJUbiOfoqECcvGVPt46H7tP/s400/Image0628.jpg" style="-webkit-box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; border: none; box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; padding: 8px; position: relative;" width="400" /></a><br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<div>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></div>
<div>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></div>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">KEDYSI</span></b></h3>
Stalo sa to, keď som už za sebou mala pár boľavých skúseností (moja chyba). Boh uzdravoval moje srdce, ukazoval mi moju modloslužbu, moje nerealistické očakávania... Zažila som, že On je viac než dosť pre môj život. Že On sa postará. Že On ma objíme vo svojich milujúcich rukách. Že On rozumie bolesti, túžbe, osamelosti...<br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">ZATVORENÉ DVERE</span></b></h3>
Všetky dvere boli v tom čase zatvorené. Nikto, kto by mal záujem. A zmierila som sa s tým. Uspokojila som sa. Nie, neprestala som túžiť. (Vie niekto ako zabiť nádej?) Položila som však svoje túžby pod kríž. A robím to, kedykoľvek to je potrebné. Aby som si pripomenula, že On je viac než dosť. Aby som si pripomenula, že On je mojou cieľovou destináciou. Aby som si pripomenula, že môj život je s Ním plný už teraz. Všetky sľuby ešte naplnené neboli, ale jedného dňa budú. A Duch je toho prísľubom, závdavkom...<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhuA5JysLGMx9-Nu6xnTsG71wB8P4V6sbAbAjq1N2zun7esQ6LNH6MCfpx-YJj_RzeXGHo6hAa2qqta7iwftHM4AiOiwvpdCKEgMp-MdmubkjbgCoL4xXQdSP8E_m5LvrXqjZO94O0E-loo/s1600/Image0626.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-decoration: none;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhuA5JysLGMx9-Nu6xnTsG71wB8P4V6sbAbAjq1N2zun7esQ6LNH6MCfpx-YJj_RzeXGHo6hAa2qqta7iwftHM4AiOiwvpdCKEgMp-MdmubkjbgCoL4xXQdSP8E_m5LvrXqjZO94O0E-loo/s400/Image0626.jpg" style="-webkit-box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; border: none; box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; padding: 8px; position: relative;" width="400" /></a><br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<br /></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">ZLÝ VTIP?</span></b></h3>
Mala som sa celkom dobre. Aj moja duša, aj moje srdce. Nemala som žiadne romantické výhľady. Keď zrazu sa zjavil mladý muž... Všetko sa zdalo byť normálne, keď mi zrazu z ničoho nič povedal, že spĺňam všetko to, za čo sa za svoju budúcu manželku modlieva.<br />
Čo s takýmto vyznaním? Čo s jeho úsmevmi a pohľadmi? Úplne som sa triasla. Padla na mňa úzkosť. Nepokoj. Hnev. Radosť. Nádej. Zmätok. „Bože, ak je toto vtip, tak potom to je veľmi zlý vtip! Čo to má znamenať? Zabudol si vari, čím som si prešla?“<br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">PROCES ROZHODOVANIA</span></b></h3>
Nie, nerozhodla som sa, že už nikdy s nikým nechcem chodiť. Stále by som rada bola niekoho manželkou.<br />
Ale toto bol komplikovaný prípad. Niektoré problémy sa dali vyriešiť ľahko. Ale iné... Bola som bezmocná a nevedela som, čo si o tom chlapcovi myslieť. Nebola som si vôbec istá, či naozaj miluje Boha. Či je naozaj Jeho učeníkom a nasledovníkom. Nebola som si istá, či to robí kvôli mne, alebo je to naozaj jeho úprimné úsilie žiť podľa Božej vôle. Nechcem ísť do detailov, ale vďaka Bohu som sa dozvedela čosi, čo mi veľmi pomohlo. Bol to veľmi milý, láskavý a dobrý mladý muž. Ale veľmi zmätený. Chcela som mu dať priestor, aby v prvom rade hľadal Boha. Aby si dal pauzu v „honbe za manželkou.“ A vedela som, že musím dvere zatvoriť. Zatvoriť a nenechať ich ani len trošku pootvorené. Zatvoriť a nenechať žiadnu nádej. Vedela som, že je to správne. Napriek tomu mi však trvalo niekoľko týždňov dať mu odpoveď...<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4LUsimbV5-381f5anucpMnWgj_p9glT17w2qDfsQe3c-wj45Mug0zdfBf5kKu2Tep7AjmzptbDBuVwNVdE3D7IhOqAUJmynou0WAuP5hmS-7ktQ58TQfCycKZxmiFl47D3kJPBoJsuomY/s1600/Image0633.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-decoration: none;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4LUsimbV5-381f5anucpMnWgj_p9glT17w2qDfsQe3c-wj45Mug0zdfBf5kKu2Tep7AjmzptbDBuVwNVdE3D7IhOqAUJmynou0WAuP5hmS-7ktQ58TQfCycKZxmiFl47D3kJPBoJsuomY/s640/Image0633.jpg" style="-webkit-box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; border: none; box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; padding: 8px; position: relative;" width="640" /></a><br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">TAKÉ ŤAŽKÉ ODPOVEDAŤ</span></b></h3>
Prečo? Pretože som sa niekedy cítila osamelá. A pretože som vedela, že on by ma veľmi ľúbil. A okrem toho o mňa nikto iný nemal záujem! Vedela som, že ak zavriem tieto dvere, žiadne iné nie sú otvorené. A navyše bolo také dobré a príjemné, keď sa o mňa niekto uchádzal. (Sebecké, čo?)<br />
V mojom vnútri zúrila vojna. Veľa som sa modlila, aby som rozoznala hlasy, ktoré ku mne hovorili. Moje túžby. Satan. Duch svätý.<br />
Nakoniec, vďaka Božej sile a milosti, som povedala „Nie.“<br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">ÁNO, VEĽMI ŤAŽKÉ</span></b></h3>
Dievčatá, bolo to veľmi ťažké. Veľmi ťažké. Hoci som vedela, že je to správne, poplakala som si. Mala som sa ťažko. Niekoľkokrát mi dokonca napadlo: „Napíš ešte jeden e-mail a povedz mu, že si si to rozmyslela. Veď by to bolo také ľahké...“<br />
Neurobila som to. „Nie“ zostáva stále „nie“ a nikdy sa to v tomto prípade nezmení.<br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;"><br /></span></b></h3>
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">SLOBODNÁ</span></b></h3>
A tu som. Stále slobodná. Boh neposlal nikoho ako náhradu. Veď by bolo smiešne myslieť si to. Môj budúci manžel (ak nejaký je) nebude nikoho náhradou.<br />
Tu som. A hovorím vám, že to za to stojí. Niekedy byť poslušnou znamená povedať „nie“ dobrému chlapcovi. Boh chce, aby si si vzala muža podľa Jeho srdca. Alebo aby si zostala slobodnou. Obe sú to dobré možnosti. Len niekedy musíš povedať „nie“. Bolestivé „nie“. Ľudia si možno budú myslieť, že si sa zbláznila. A predsa je to správne.<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYQSPiHBE0yY43IvHt2kkZIw_PE7Of6U3dTKryFEwGdsbKtCcBV6nosiXpOQieuaqq5seIUK_Tr-aw1qmUP0Mdbod0jex8Nzo19o9_VsmEJ63Jnu9r9ks-01htvWGGG6FAKotdegYNywIU/s1600/Image0444.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-decoration: none;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYQSPiHBE0yY43IvHt2kkZIw_PE7Of6U3dTKryFEwGdsbKtCcBV6nosiXpOQieuaqq5seIUK_Tr-aw1qmUP0Mdbod0jex8Nzo19o9_VsmEJ63Jnu9r9ks-01htvWGGG6FAKotdegYNywIU/s640/Image0444.jpg" style="-webkit-box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; border: none; box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; padding: 8px; position: relative;" width="640" /></a><br />
<h3>
<b><span style="font-size: medium;">OSAMELOSŤ ZASLEPUJE</span></b></h3>
Nevyber si niekoho len preto, že sa cítiš osamelo.<br />
Nezaľúb sa len preto, že si myslíš, že ten človek naplní tvoje potreby.<br />
Nezačni si vzťah len preto, že chceš bezbrehé šťastie.<br />
Neotvor svoje srdce len preto, že niekto je ku tebe výnimočne šarmantný a romantický.<br />
Keď sa cítiš osamelo, môžeš mať tendencie utiekať sa ku chlapcom namiesto toho, aby si išla k Bohu. Čakaj na Neho. Dovoľ mu, aby ti ukázal, aký plný tvoj život je už teraz. S Ním.<br />
S nikým nechodím. A nikto sa to nesnaží zmeniť. (Aspoň som si nič nevšimla.) A predsa som si istá, že som vtedy urobila správne rozhodnutie. Nič som nestratila. O nič som neprišla. Áno, všetky dvere sú zatvorené. Ale Božie náručie je otvorené. On ma miluje.<br />
Zažila si už takú Lásku?<br />
Ak nie, povedz „Nie.“ hriechu a „Áno.“ Kristovi. A možno príde čas, keď niekomu povieš: „Áno, s pomocou Božou sľubujem.“ Dovtedy: nerob kompromisy.<br />
S láskou,<br />
Zuzi<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxBYgYr69YYlmtAT7_oOv3SdzYqXnVm0jv5FzGSNUbCZTLn7LNkMaK4BQgOl4qf4HVxWKYZUDUyC5euyrFzPeAXLgK7yf2QbQvsDgkYWniBBKYE1pklHbrSPKnESGQh8j-yNGTvP1Yks65/s1600/fotografia-13-2.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="396" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxBYgYr69YYlmtAT7_oOv3SdzYqXnVm0jv5FzGSNUbCZTLn7LNkMaK4BQgOl4qf4HVxWKYZUDUyC5euyrFzPeAXLgK7yf2QbQvsDgkYWniBBKYE1pklHbrSPKnESGQh8j-yNGTvP1Yks65/s640/fotografia-13-2.jpg" style="-webkit-box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; background-color: white; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; border: none; box-shadow: rgba(0, 0, 0, 0.498039) 1px 1px 5px; padding: 8px; position: relative;" width="640" /></a><br />
<div class="post-header" style="background-color: #134f5c; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 15px; font-weight: bold; line-height: 1.6; margin: 0px 0px 1em;">
<div class="post-header-line-1">
</div>
</div>
<div class="post-body entry-content" id="post-body-5877165792350994265" itemprop="description articleBody" style="background-color: #134f5c; font-family: Arial, Tahoma, Helvetica, FreeSans, sans-serif; font-size: 15px; font-weight: bold; line-height: 1.5; position: relative; width: 678px;">
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<b><span style="color: white; font-size: medium;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
</div>
<b><span style="font-family: Helvetica Neue, Arial, Helvetica, sans-serif;"><i>Článok bol pôvodne uverejnený na blogu autora (<a href="http://nelinkask.blogspot.com/">nelinkask.blogspot.com</a>).</i></span></b>Unknownnoreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5665146320902301778.post-86090744793903816562013-05-18T21:13:00.004+02:002013-05-18T21:19:58.273+02:00Musím sa k niečomu priznať...<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjB-g8x-EFS9MIIRiTMLQ1Wx6OzcHeAK6fevJ2ejWIMB6wmmJOIXY0hKS0Z4vUWAQKAsButUHwoB9Mk08GjickxctayuPCYYlabIip3tXwceIWM8SvhySR5mjRLshWFju9cSYrJlsRw04o/s1600/IMG_0813.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-align: justify;"><img alt="" border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjB-g8x-EFS9MIIRiTMLQ1Wx6OzcHeAK6fevJ2ejWIMB6wmmJOIXY0hKS0Z4vUWAQKAsButUHwoB9Mk08GjickxctayuPCYYlabIip3tXwceIWM8SvhySR5mjRLshWFju9cSYrJlsRw04o/s200/IMG_0813.jpg" title="" width="150" /></a>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Jedna z vecí, o ktorú sa vo svojom živote usilujem a na ktorej mi záleží je transparentnosť. Chcem, aby ľudia okolo mňa slobodne a jasne videli do môjho života. Aby sa mohli pýtať priame a ťažké otázky, a aby som im pravdivo, úprimne a pokorne odpovedal. Tento článok je snahou o takúto transparentnosť. A to aj napriek tomu, že sa nikto nepýta...</div>
<a name='more'></a><span style="text-align: justify;"><br /></span>
<span style="text-align: justify;">Pred takmer dvomi rokmi mi začalo veľmi náročné leto. Pracoval som niekoľko mesiacov v McDonalde a pripravoval som na na 4 mesačný odchod na študijný pobyt do USA. Keďže som vo svojom trnavskom zbore značne zapojený, počas leta som pracoval veľa na odovzdaní služby iným ľuďom a na príprave a plánovaní mesiacov, kedy nebudem v Trnave. Všetko v mojom živote dostalo prednosť pred Bohom. Služba, zbor, práca, vzťah s priateľkou. Aký bol výsledok? Počas týchto dvoch mesiacov som mal skutočný osobný čas s Bohom nie viac krát, ako mám prstov na jednej ruke.</span><br />
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
A zrazu, štyri dni pred plánovaným odchodom do USA, som zistil, že nikam sa neide. Nedostal som víza. A zrazu všetko spľaslo. Všetka tá pretvárka doľahla a ja som si uvedomil, ako moc som sa vzdialil Bohu. Odišiel som na tri dni stanovať a bol som úplne sám. Písal som si do zápisníka a toto je jedna z vecí, ktoré som si počas druhého dňa, presne 3.9.2011, napísal:</div>
<blockquote class="tr_bq" style="text-align: justify;">
Bojím sa stavu, v ktorom je moje srdce. John Owen napísal: „Ktorýkoľvek krok urobený v sile, ktorá okamžite nepochádza od Krista, je krokom k peklu.“ Teraz si uvedomujem svojej chyby, no ako je možné, že pri prečítaní tejto vety nepociťujem hrôzu zo svojich činov?</blockquote>
<div style="text-align: justify;">
Od tej chvíle bojujem. Až priveľmi často padám. Kresťanský život sa pre mňa stal neskutočnou sínusoidou – raz hore a raz dole. Niekedy sa prichytím pri tom, ako so závisťou pozerám na svoje prvé roky viery. Pozerám sa na ten zápal, nasadenie, túžbu a dychtivosť a nechápem, kam sa to všetko podelo. Ako mohol chlad nahradiť zápal? Ako mohla ľahostajnosť nahradiť nasadenosť? Ako som sa dostal tam, kde som dnes? </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Vzťah s Bohom je živý organizmus. Rastie, vyvíja sa, mení sa, prispôsobuje sa. A to všetko buď dobrým smerom, alebo zlým smerom. Bolo obdobie, kedy som si nedával pozor, kedy mi na tom nezáležalo. A aj napriek tomu, že to bolo pred dvomi rokmi, ešte dnes sa jazva niekedy zčervená a pripomenie mi všetkú tú bolesť, ktorú to stálo. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Vôbec nechcem povedať, že je to OK, keď kresťan takto prežíva svoju vieru. Je to smutné, pretože toto nie je to, čo má Boh pre neho pripravené, čo Boh chce, aby prežíval. Nie je to to, pre čo Kritus zomrel na kríži. Avšak pred Bohom nemusíme žiť život pretvárky, v ktorom neprežívame pochybnosti a v ktorom si nekladieme ťažké otázky, na ktoré si sami niekedy nevieme odpovedať. Nie je to OK, lebo to nie je dobré. Ale je OK s tým prísť k Bohu, lebo iba on a jedine on sa dokáže premieňajúco dotknúť nášho srdca. Nikto iný. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Dnes som po dlhej dobe z police vytiahol knihu. Volá sa: „When I Don’t Desire God“ – „Keď netúžim po Bohu.“ Nie náhodou som siahol práve po tejto knihe. Úplne vystihuje moje priznanie: Netúžim po Bohu. Netúžim po ňom tak, akoby mal po ňom túžiť omilostený hriešnik, akoby mal po ňom túžiť vedúci mládeže, študent teológie, človek, ktorý chce byť pastorom. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Netúžim po Bohu. Ale Boh túži po mne. A to je mojou silou, to je mojou nádejou. O toto sa opieram, ako začínam tento ďalší týždeň. O svojho Boha. O svojho Boha Otca a o svojho Boha Syna Spasiteľa. Nech ich túžba po mne zapáli vo mne túžbu po nich. Ako John Piper píše hneď v tretej vete tejto knihy: „Na konci všetkého, jedine Boh dokáže vytvoriť radosť v Bohu.“ A tohto Boha chcem hľadať, jeho milosť budem očakávať.<br />
<blockquote>
<i>Očakávaj Hospodina!<br />Buď silný!<br />Nech je pevné tvoje srdce.<br />Očakávaj Hospodina!<b> </b><span style="font-size: x-small;">(Žalm 27:14)</span></i></blockquote>
<br />
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: left;">
<i><b> Článok bol pôvodne uverejnený na blogu autora (<a href="http://www.tomasovicsk.blogspot.com/" target="_blank">www.tomasovicsk.blogspot.com</a>). </b></i></div>
</div>
</div>
Marek Tomašovičhttp://www.blogger.com/profile/03210209160174837364noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5665146320902301778.post-73760019695521927142013-05-10T17:57:00.001+02:002013-05-11T12:52:04.370+02:00Buď chlap!<span style="font-size: x-small;">Skrátené poznámky zo seminára | UPdate 2012 | Ján Máhrik</span><br />
<br />
Už niečo vyše dekády (nielen) duchovní lídri v západnom svete bojujú proti súčastnému trendu, kde muži prestávajú byť mužmi. O hĺbke a aktuálnosti tohto problému svedčí aj množstvo kníh, blogov, seminárov a konferencií s témami ako sú napriklad „pravý muž“ alebo „muž a jeho poslanie“. Je zaujímavé, že v mnohom sa ako Slovensko nevieme zbaviť identity krajiny z východnej Európy, ale konkrétne s týmto problémom sa začíname boriť spolu s „vyspelejšou“ časťou sveta. Preto dnes už potrebujeme o tomto probléme hovoriť. Celá téma je príliš široká na to, aby sme ju pokryli týmto jediným seminárom a som si vedomý, že ju tým pádom zjednoduším. Ale môžeme aspoň spoločne rozdiskutovať niekoľko základných a zásadných otázok.
<br />
<br />
<a name='more'></a><i>Ako sa v praxi prejavuje, keď v muži prestávajú byť mužmi?</i> Táto otázka sa dá položiť aj ináč. <i>Čo robí muža mužom? Čo z toho vidíte, že súčasní muži postrádajú?</i> Keď začneme tieto otázky spoločne rozoberať, vidíme že nám vznikajú dve skupiny znakov mužov – povrchové a podpovrchové. Príklad povrchového znaku (pozor, nie povrchného!) sú napríklad veľké svaly, príklad podpovrchového znaku je napríklad ako tie svaly použijem. Na nočné bitky, alebo stavbu domu. Viem, je to možno smiešny príklad, no práve tie podpovrchové znaky sú tie, kde sa strácajú praví muži. My nemáme problém v okolí nájsť muža, ktorý má prácu, dom, deti, auto, široké lakte, hlučne vyjadruje svoje radikálne názory, vie sa presadiť. Naozaj, s tým problém nemáme. To, kde zbadáme „úhyn“ mužov je, keď sa pozrieme pod povrch, tam kde Boh muža mužom spravil. Keď začneme skúmať ich postoje služby voči okoliu, postoje zodpovednosti voči rodine, potrebu byť dobrým vzorom vlasntým deťom alebo kolegom, vernosť, trpezlivosť, sebaumenšovanie v prospech druhých, vyvážený duchovný život, dobré hospodárenie s časom. A čo tak kňažský úrad, do ktorého je Bohom povolaný KAŽDÝ muž? S tým prichádza úloha vedieť pomenovať hriech (nielen svoj), bojovať proti nemu, ucitevať Hospodina spolu s celou rodinou, prinášať Bohu obete (čo napríklad zrieknuť sa jednej zo svojich 4 hodin pred telkou a spraviť niečo užitočné?), atď... Teraz sa skúsme poobzerať po našom okolí.<br />
<br />
<i>Aké sú príčiny tohto trendu?</i> Príčin a faktorov, ktoré zapíčiňujú tento stav je viacero, pôsobia medzi sebou komplexne a každá z nich vyraďuje mužov z inej oblasti ich úloh. Napríklad v británii v 90-tych rokoch spozorovali, že v zboroch aktívne služia v drvivej väčšine ženy, pretože muži sú tí, čo zárabajú a tak im na službu v zbore nezostáva čas a energia. Ďalším faktorom, ktorý má silný vplyv je genderová otázka a celkové nepochopenie podstaty rovnoprávnosti muža a ženy.
Keďže sme na mládežníckej konferencii, nedá mi nezdôrazniť jeden veľmi silný faktor. Tým je posunutá puberta. Naši prastarí rodičia žili v dobe, keď človek prestal byť považovaný za dieťa v pätnástich rokoch a začal byť považovaný za dospelého v šestnástich. Naši rodičia žili v dobe, keď mladý človek prestal byť dieťaťom v štrnástich rokoch a do dospelosti vstúpil v osemnástich. Dnes žijeme v dobe, kde podľa vážnych výskumov prestáva mladý človek byť dieťaťom v desiatich rokoch a do plnohodnotnej dospelosti vstupuje v priemere okolo tridsiateho roku života. Dvadsať rokov pubrety! Americký kazateľ Mark Driscoll to pekne vystihol v jednej svojej prednáške: „Mnohí dnešní muži sú len malí chlapci, čo sa už holia...“<br />
<br />
<i>Ide skutočne o problém, alebo o zbytočnú paniku?</i> Naozaj je strata mužských vzorov, výpadok mužov z aktívneho zborového života, nedostatok zodpovednosti u mladých mužov, atď. problémom? Pre niekoho predstava 27 ročných pubertiakov s PlayStation v ruke bez akejkoľvek vážnejšej zodpovednosti voči zboru, rodine, spoločnosti problémom nie je. Rovnako ani predstava zboru a rodín, kde muži zarábajú a ženy samé vedú synov a dcéry k dospelosti. Niekomu naozaj nevadí, že prevráteným spôsobom dievčatá „lovia“ chalanov a chalani miesto toho, aby ženy chránili, obletovali, ctili a pozdvihovali, robia z nich lacné (porno) produkty. Dokonca si dovolím tvrdiť, že obrovské množstvo ľudí nevidí problém ani v tom, ak si teenageri nepochopeným spôsobom užívajú mladosť – majúc tým na mysli nulovú zodpovednosť, sebazaprenie povinnosti a vykázateľnosť.<br />
Dvadsať rokov puberty spolu s celkovým nesprávnym životným štýlom prináša svoje ovocie, likviduje pravých mužov – oberá ich o pravé vedomie svojej role a miesta na zemi. Pre niekoho to naozaj nie je problém, len zbytočná panika. No pre toho, kto naozaj verí v Boha Abraháma, Izáka a Jákoba a pravdivosť Biblie, to problémom je. A to obrovským.<br />
<br />
<i>Čo s tým môžem spraviť ja?</i> Je dôležité si uvedomiť a odpozorovať ako sa veci majú. Je dôležité vidieť a vedieť, že veci – tak ako sú okolo nás – nie sú vždy normálne. Je dôležité vedieť, že k zdravému vývinu mladého muža patrí primeraná zodpovednosť – aj keď si naokolo mladí muži nezodpovedne užívajú života. Je dôležité vedieť, že Boh nám ako mužom zveril úlohu spravovať naše zbory, manželstvá („randenia“), prírodu, rodiny – aj keď naokolo mnohí muži žijú ako egocentrickí alfasamci s jediným cieľom zarobiť a mať sa dobre, bezproblémov zapredajúc trebárs vlastné manželstvo. Je dôležité vedieť, že Bohu sa v tomto budeme zodpovedať či zomrieme 15 roční alebo 45 roční – aj keď mnohí žijú tak, ako keby do tridsiatky mal Boh pre nás jedinú úlohu – neumrieť od hladu.<br />
To, čo môžem, je začať postupne brať úlohy, ktoré môžem už vo svojom veku zvládnuť. Napríklad už ako 15 ročný sa môžem nahlas modliť vo svojom zhromaždení, už ako 18 ročný môžem mať v hlbokej úcte – so všetkým, čo k tomu patrí – svoje dievča a KEDYKOĽVEK môžem (či už doma, alebo v zbore alebo v škole) prísť s otázkou „s čím môžem pomôcť“?<br />
<br />
Skôr, než dám poslednú bodku, položím ešte dve otázky. <i>Nemáte pocit, že prestávajú byť vo všeobecnosti ženy ženami? Nemáte pocit, že to priamo súvisí s tým, že zo spoločnosti miznú „praví“ muži?</i> Ale to už je na iný seminár ;)
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/04949074846975734994noreply@blogger.com1