Buď chlap!

Skrátené poznámky zo seminára | UPdate 2012 | Ján Máhrik

Už niečo vyše dekády (nielen) duchovní lídri v západnom svete bojujú proti súčastnému trendu, kde muži prestávajú byť mužmi. O hĺbke a aktuálnosti tohto problému svedčí aj množstvo kníh, blogov, seminárov a konferencií s témami ako sú napriklad „pravý muž“ alebo „muž a jeho poslanie“. Je zaujímavé, že v mnohom sa ako Slovensko nevieme zbaviť identity krajiny z východnej Európy, ale konkrétne s týmto problémom sa začíname boriť spolu s „vyspelejšou“ časťou sveta. Preto dnes už potrebujeme o tomto probléme hovoriť. Celá téma je príliš široká na to, aby sme ju pokryli týmto jediným seminárom a som si vedomý, že ju tým pádom zjednoduším. Ale môžeme aspoň spoločne rozdiskutovať niekoľko základných a zásadných otázok.

Ako sa v praxi prejavuje, keď v muži prestávajú byť mužmi? Táto otázka sa dá položiť aj ináč. Čo robí muža mužom? Čo z toho vidíte, že súčasní muži postrádajú? Keď začneme tieto otázky spoločne rozoberať, vidíme že nám vznikajú dve skupiny znakov mužov – povrchové a podpovrchové. Príklad povrchového znaku (pozor, nie povrchného!) sú napríklad veľké svaly, príklad podpovrchového znaku je napríklad ako tie svaly použijem. Na nočné bitky, alebo stavbu domu. Viem, je to možno smiešny príklad, no práve tie podpovrchové znaky sú tie, kde sa strácajú praví muži. My nemáme problém v okolí nájsť muža, ktorý má prácu, dom, deti, auto, široké lakte, hlučne vyjadruje svoje radikálne názory, vie sa presadiť. Naozaj, s tým problém nemáme. To, kde zbadáme „úhyn“ mužov je, keď sa pozrieme pod povrch, tam kde Boh muža mužom spravil. Keď začneme skúmať ich postoje služby voči okoliu, postoje zodpovednosti voči rodine, potrebu byť dobrým vzorom vlasntým deťom alebo kolegom, vernosť, trpezlivosť, sebaumenšovanie v prospech druhých, vyvážený duchovný život, dobré hospodárenie s časom. A čo tak kňažský úrad, do ktorého je Bohom povolaný KAŽDÝ muž? S tým prichádza úloha vedieť pomenovať hriech (nielen svoj), bojovať proti nemu, ucitevať Hospodina spolu s celou rodinou, prinášať Bohu obete (čo napríklad zrieknuť sa jednej zo svojich 4 hodin pred telkou a spraviť niečo užitočné?), atď... Teraz sa skúsme poobzerať po našom okolí.

Aké sú príčiny tohto trendu? Príčin a faktorov, ktoré zapíčiňujú tento stav je viacero, pôsobia medzi sebou komplexne a každá z nich vyraďuje mužov z inej oblasti ich úloh. Napríklad v británii v 90-tych rokoch spozorovali, že v zboroch aktívne služia v drvivej väčšine ženy, pretože muži sú tí, čo zárabajú a tak im na službu v zbore nezostáva čas a energia. Ďalším faktorom, ktorý má silný vplyv je genderová otázka a celkové nepochopenie podstaty rovnoprávnosti muža a ženy. Keďže sme na mládežníckej konferencii, nedá mi nezdôrazniť jeden veľmi silný faktor. Tým je posunutá puberta. Naši prastarí rodičia žili v dobe, keď človek prestal byť považovaný za dieťa v pätnástich rokoch a začal byť považovaný za dospelého v šestnástich. Naši rodičia žili v dobe, keď mladý človek prestal byť dieťaťom v štrnástich rokoch a do dospelosti vstúpil v osemnástich. Dnes žijeme v dobe, kde podľa vážnych výskumov prestáva mladý človek byť dieťaťom v desiatich rokoch a do plnohodnotnej dospelosti vstupuje v priemere okolo tridsiateho roku života. Dvadsať rokov pubrety! Americký kazateľ Mark Driscoll to pekne vystihol v jednej svojej prednáške: „Mnohí dnešní muži sú len malí chlapci, čo sa už holia...“

Ide skutočne o problém, alebo o zbytočnú paniku? Naozaj je strata mužských vzorov, výpadok mužov z aktívneho zborového života, nedostatok zodpovednosti u mladých mužov, atď. problémom? Pre niekoho predstava 27 ročných pubertiakov s PlayStation v ruke bez akejkoľvek vážnejšej zodpovednosti voči zboru, rodine, spoločnosti problémom nie je. Rovnako ani predstava zboru a rodín, kde muži zarábajú a ženy samé vedú synov a dcéry k dospelosti. Niekomu naozaj nevadí, že prevráteným spôsobom dievčatá „lovia“ chalanov a chalani miesto toho, aby ženy chránili, obletovali, ctili a pozdvihovali, robia z nich lacné (porno) produkty. Dokonca si dovolím tvrdiť, že obrovské množstvo ľudí nevidí problém ani v tom, ak si teenageri nepochopeným spôsobom užívajú mladosť – majúc tým na mysli nulovú zodpovednosť, sebazaprenie povinnosti a vykázateľnosť.
Dvadsať rokov puberty spolu s celkovým nesprávnym životným štýlom prináša svoje ovocie, likviduje pravých mužov – oberá ich o pravé vedomie svojej role a miesta na zemi. Pre niekoho to naozaj nie je problém, len zbytočná panika. No pre toho, kto naozaj verí v Boha Abraháma, Izáka a Jákoba a pravdivosť Biblie, to problémom je. A to obrovským.

Čo s tým môžem spraviť ja? Je dôležité si uvedomiť a odpozorovať ako sa veci majú. Je dôležité vidieť a vedieť, že veci – tak ako sú okolo nás – nie sú vždy normálne. Je dôležité vedieť, že k zdravému vývinu mladého muža patrí primeraná zodpovednosť – aj keď si naokolo mladí muži nezodpovedne užívajú života. Je dôležité vedieť, že Boh nám ako mužom zveril úlohu spravovať naše zbory, manželstvá („randenia“), prírodu, rodiny – aj keď naokolo mnohí muži žijú ako egocentrickí alfasamci s jediným cieľom zarobiť a mať sa dobre, bezproblémov zapredajúc trebárs vlastné manželstvo. Je dôležité vedieť, že Bohu sa v tomto budeme zodpovedať či zomrieme 15 roční alebo 45 roční – aj keď mnohí žijú tak, ako keby do tridsiatky mal Boh pre nás jedinú úlohu – neumrieť od hladu.
To, čo môžem, je začať postupne brať úlohy, ktoré môžem už vo svojom veku zvládnuť. Napríklad už ako 15 ročný sa môžem nahlas modliť vo svojom zhromaždení, už ako 18 ročný môžem mať v hlbokej úcte – so všetkým, čo k tomu patrí – svoje dievča a KEDYKOĽVEK môžem (či už doma, alebo v zbore alebo v škole) prísť s otázkou „s čím môžem pomôcť“?

Skôr, než dám poslednú bodku, položím ešte dve otázky. Nemáte pocit, že prestávajú byť vo všeobecnosti ženy ženami? Nemáte pocit, že to priamo súvisí s tým, že zo spoločnosti miznú „praví“ muži? Ale to už je na iný seminár ;)